Príspevky

Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Prvý apríl

Obraz
Musím už aj sem niečo napísať, veď už som "infuencerka"! Natočila som jedno recesistické videjko na youtube, lebo mi to napadlo a vnútorný hlas vravel "urob to", a odvtedy ma ľudia "hecujú", aby som točila ďalšie a ďalšie!  No, a pomaly tu bude zase "uhorka", kedy na písanie nálada u mňa nebude, v lete len voda a slnko (a v zime zasa hory, slnko, lyže). Nič, no, robiť sa dá iba na jeseň a na jar, ale na jar treba robiť na dvore a záhrade, takže robiť ako pracovať intelektuálne alebo chodť do práce ostáva iba na jeseň.  Okrem toho, je významný čas. Takže do mojej "online kroniky" je načim zapísať. Dnes je prvý apríl (pondelok)! Zimu sme definitívne prežili, gratulujme si. Lúku na Sandbergu už zasypali hlaváčiky, kosatce a poniklece, a ja mám vnútorný nerv, že už nestíham ísť si ich kvalitne pofotiť. V sobotu bolo druhé kolo prezidentských volieb, v súboji Zuzana Čaputová - Maroš Šefčovič vyhrala v Devínskej Novej Vsi dáma, v pom

Dni pokoja

Obraz
  Tento blog venujem Ingrid, mojej najvernejšej čitateľke. Takto na seba myslíme.  Tak, a je to tu. Zimné dni pokoja. Listy z vŕby celkom opadali, a na dvore bol dokonca už aj sneh...kvietočky na kríkoch nahradili odrazy vianočných svetielok...to je fukot! Veď pod vŕbou ešte stále letné sedenie...a fúrik z nedokončenej roboty.... Sedím doma, sama(!) s vyloženými nohami. To sa totiž nestáva často. Ale včera, po dlhom čase, som išla na takú jemnú jógu a saunovanie. Reku, celý čas sa nehýbem, toto skvelé podujatie pripravila suseda tu oproti cez ulicu, (Mayura joga), tak by som bola blbá, kebyže nejdem. Bol to pre mňa úžasný zážitok, ešte teraz som dojatá. Wau, toto máme cez ulicu!!! No ale, sedím s tými vyloženými nohami, lebo keď sa človek nehýbe a potom si ide natiahnut hnáty, tak to nemusí mať vlastne len pozitívny výsledok, teda samozrejme, že som sa ráno skrz niečo natiahnuté alebo zaseknuté v kolene už z postele nepostavila. Preto môžem písať. Na písanie totiž potre

Uhorka. Leto. Nič.

Obraz
Dlho som sem nič nenapísala. Áno. Je leto. Uhorková sezóna. U mňa doslovne. Respektíve ešte paradajková. August je skrátka mesiac tepla a zavárania. Ani internet ma svojou vlastnosťou "rýchlo a hneď a furt lebo online", nedoženie k nejakému akože tvorivému písaniu. Nechce sa mi NIČ. S príchodom letných prázdnin končí veškerá pracovná frekvencia, žiadne pracovné návyky. Deti doma, ak nie sú v tábore, prázdninujeme spolu. To je opäť ako full time na materskej. S tým, že sa v ich terajšom veku stále dookola dohadujú a hádajú, staršia s tým puberťáckym akcentom, (!),   z každej strany jeden do uší "mamí, mamí!"... S teplotami vzduchu, respektíve horúčavami, to vymláti z hlavy posledné zvyšky nejakej schopnosti uvažovať..to je vlastne silné slovo...vôbec nejako používať mozog. Keď už, tak iba pasívne prijímam - teda aspoň čítam, teda priznám sa, skôr ležím iba tak. Úplne pasívne. Aj bez čítania. Tak úplne že nič. Leto. Vlastne meditujem? V posledných rokoch sa

Zbieram, zbieraš, zbierame

Obraz
Máj lásky čas - noo, pod čerešňou opäť nebolo s kým, ale za to mi to pripomína, ako nám okolie kvitne a zreje. A okrem toho, veď už je vlastne päť dní jún! Začala som chodiť do práce, tak už nestíham myslieť. Paradajky a papriky v záhrade ešte s plodmi machrovať nemôžu, zbierania mimo domu je zato habadej! Človek aby len čas hľadal, ako to všetko stihne pozbierať a spracovať. Lebo veď keď sa ťa zima a chrípka opýta, prečo si si nenasušila lipu, keď voní a peľ lieta v celej tvojej dedine, tak sa budeš tváriť ako úplný blbec. Táto zima, ako som už písala predtým, bola naozaj tak otrasná, čo sa týka chorôb, že aj mňa konečne (dosť skoro) primäla poobzrieť sa za bylinkami, reku skúsim to s nimi.   Dosť výdatne mi k tomu dopomáha prostredie, v ktorom žijeme, a to teda žijeme v hlavnom meste! Niekde na lúkach panenskej krajiny je to isto lepšie, veď rozšírim túto novú záľubu aj tam, zatiaľ zakladám čajový regál z rastlín, ktoré máme tu. A nie je toho málo, napokon, bývam pod prírodnou

Májové víkendy plné zábavy

Obraz
foto Tomáš Lencz   A hlavne: oddychu. Ako tento posledný víkend (teraz je už síce piatok, ale opäť nebolo na písanie času, robiť treba:) No ale ten víkend. Mala som pocit, že je celá Devínska vonku! Boli tu hody. To som ale vôbec nevnímala. Vápencová ulica pri futbalovom štadióne a tamojšia krásna lúka obsadená kolotočmi a pár stánkami. Svätá omša.   Naša rodina túto tradíciu nerieši, viem len, že hody sa dejú v čase vysvätenia miestneho kostola. Sprievodný program u nás opäť vytváral Festival slovenskej národnej piesne. Ten som tiež nepostrehla. Chcela som sa ísť pozrieť na stretnutie o Rudovi Slobodovi, keď už o ňom tento rok   pri príležitosti nedožitých 80tin toľko hovoria, (žasla som, že už aj jedna banka má projekt a kartu Sloboda., trošku moc..) V Istracentre spieval aj Miroslav Dvorský. Ale mala som iný program. Oddychovať. Záznamy festivalu som si pozrela v Magazíne DTV, kde som kedysi aj ja pracovala a aj som nakrúcala tieto udalosti. Počas víkendov, s kamerou v

Jar je život

Obraz
Tak, je pol deviatej večer a ja som práve doumývala dlážku. (Mám chuť si ľahnúť s laptopom a písať toto, no na laptope pozerá Eriško rozprávky- áno máme iba jeden - tak sedím za veľkým kompom, ku ktorému mám čisto denný pracovný vzťah a príliš ma osvecuje). Dnes som sa k umývaniu podlahy dostala až teraz, aj keď celý deň sa na to chystám. Dlážke sa momentálne venujem úplne najviac zo všetkého. Mám pocit, že už ani na iné nemyslím, hlavne ňou sa musím zaoberať. (To je kvalita života, čo?) Denne ju aj niekoľkokrát zametám, buď len prejdem metličkou a zmetiem špinu na lopatku alebo zmetákom či vysávačom komplet dom. Myslím, že ešte nemám kompulzívnu poruchu s potrebou stále upratovať. Isté je ale to, že v tomto dome jestvujú dva nezladiteľné protipóly. Chcela by som mať na jednej strane takú čistú domácnosť, aspoň teda spálňu, tú miestnosť, kde má človek čisté perinky a najlepšie huňatý koberček pri posteli, do ktorého ráno spraví prvý krok pravou bosou nohou. Voňavá a čistá spálňa...a c